Zobraziť galériu

Auto z konope
Zdroj: barcroft media

Žiadna oceľ, hliník, ani kompozity. Inšpiráciou bolo podobné riešenie Henryho Forda.

Ten použil na svoje auto v roku 1941 dva zaujímavé „komponenty“ – sóju a konope. Po rokoch sa na floridských cestách objavuje krásny malý červený športiak. Na prvý pohľad pripomína Mazdu alebo staré vzácne Ferrari a od klasicky vyrobených áut ho takmer nerozoznáte. Ale zdanie klame. Auto síce jazdí na podvozku Mazdy, ale karoséria je celá vyrobená z technického konope.

„Keď sa na to auto pozriete, pravdepodobne si budete myslieť, že je vyrobený zo sklolaminátu, alebo dokonca z ocele," hovorí Američan Bruce Dietzen, autor celého projektu. Lenže krásny červený automobil je vyrobený zhruba zo 45 kilogramov technického konope. Jeho výhodou je samozrejme nižšia hmotnosť celej karosérie, ale Dietzen pritom upozorňuje, že konope má aj desaťkrát väčšiu odolnosť proti deformácii ako oceľové plechy, ktoré sa bežne používajú pre karosérie automobilov.

Jednou z najviac neuveriteľných vlastností konope, okrem svojej nízkej hmotnosti, odolnosti a biologickej rozložiteľnosti, je skutočnosť, že je uhlíkovo negatívne. Povesť netechnickej odrody mu však znemožnila ďalší rozvoj. Dnes patrí konope všeobecne medzi zakázané látky, lebo ho zaradili medzi drogy. Čo na tom, že sa takto dá využiť iný druh...

Bruce Michael Dietzen z Floridy, ktorý je duchovný otec „zeleného stroja“, predstavuje auto podrobnejšie: „Toto auto má karosériu, ktorá sa skladá z troch vrstiev tkaného konope, takže je ľahšia ako vozidlá vyrobené zo sklolaminátu." Pritom je karoséria najmenej 10 násobne odolnejšia proti preliačeniu ako oceľ, takže oprava auta po nehode by bola menej nákladná. Dúfa, že ním použité šetrné riešenie životnému prostrediu pomôže zrušiť tabu na rastliny konope. „Konope je podľa vlády stále považované za nebezpečnú drogu. Považuje sa za rovnako nebezpečné ako heroín alebo kokaín! To je úplne šialené "povedal Dietzen.

Ukázalo sa však, že získať potrebný materiál na výrobu karosérie bude oveľa ťažšie, než sa očakávalo. Vlastne zo všetkého bolo práve toto celkom najťažšie: „Bývam na Floride, konope je tam stále nezákonnou rastlinou, takže som musel dovážať tkaný materiál až z Číny, pretože stále nemáme oblasti, kde by sme konope získali,“ povedal bývalý člen exekutívy počítačovej spoločnosti Dell. Výroba konopnej karosérie ho stála 200 000 dolárov (cca 177 000 eur), pritom jeho auto beží na biopalivo vyrobené z recyklovaného poľnohospodárskeho odpadu. Aj vďaka tomu sa očakáva, že má oveľa nižšiu uhlíkovú stopu než štandardný elektrický pohon automobilov.

Pri výrobu auta bolo pre Dietzena inšpiráciou, keď si vypočul informáciu, že známy priemyselník Henry Ford pomocou podobného odolného materiálu v roku 1941 postavil ako prvý na svete sójovo-konopné auto. Inšpiráciu našiel Dietzen u Henryho Forda, ktorý v 40. rokoch minulého storočia experimentoval s konopným autom (karoséria bola vyrobená z materiálu z konope a sójových bôbov) a dokonca aj s použitím konopného benzínu. Dietzen tvrdí, že Fordovo konopné auto bolo už v tej dobe ekologicky trikrát šetrnejšie než súčasné elektromobily.

Tento športový kabriolet je vyrobený na podvozku Mazda. Auto má karosériu vyrobenú z technického konope a ponúka riešenie, ako vyrobiť auto s neutrálnou uhlíkovou stopu. Konope totiž počas svojho rastu pohlcuje množstvo CO₂ a pri jeho výrobe sa už iný nemusí vytvárať. Totiž jedna z najviac neuveriteľných vecí na konope, okrem svojej nízkej hmotnosti, odolnosti a biologickej rozložiteľnosti, je skutočnosť, že je uhlíkovo negatívne. Odstráni oxid uhličitý z atmosféry omnoho rýchlejšie a účinnejšie ako väčšina rastlín. Napríklad stromy musia rásť 20 rokov, kým konope naopak dozrieva 3 až 4 mesiace a môže sa vysadiť opakovane niekoľkokrát do roka. Sila konope je teda aj vzhľadom k uhlíku, ktorý sa absorbuje z atmosféry do jeho vlákna. Ak sa konope používa na výrobu niečoho ako je auto, odstráni sa značné množstvo CO₂ z ovzdušia.