Zobraziť galériu

Opel oslavuje v tomto roku 50 rokov svojho firemného dizajnového štúdia.
Zdroj: Jozef Vydra

Dobrodružstvo, ktoré si nemôžete nechať ujsť! Ak sa vám podarí, posadiť sa za volant veterána.

Mali sme to šťastie pár ich vyskúšať na záver júna dokonca priamo v centrále značky Opel, v nemeckom Rüsselsheime. Opel nás pozval, aby sme si spoločne pripomenuli jeho jubileum – pred 50 rokmi založil dizajnové štúdio pre automobily značky v bleskom v znaku.

50 rokov výročia vzniku dizajnu značky Opel je zároveň oslavou európskeho automobilového dizajnu. Nie že by predtým neexistovalo vôbec nič a že by dizajn áut neexistoval. Boli to však zväčša nápady nezávislých dizajnérov, ktorí vytvárali krivky a línie. Dizajn priamo u výrobcov v 50 rokoch minulého storočia prakticky neexistoval a bola to skôr výnimočná zvláštnosť.

Mekkou moderného štýlu a automobilového dizajnu v tom čase bol americký Detroit, ktorý fungoval ako praotec výroby automobilov vôbec. Hlavnú úlohu hral General Motors (GM), ktorý určoval trendy a bol lídrom v oblasti technológií aj dizajnu. V Európe sa presadzovali stále viac známi talianski dizajnéri. Opel sa pod krídlami GM rozhodol, že urobí prielom v tejto oblasti.

V júni 1964, teda pred 50 rokmi, otvoril v Rüsselsheime nové „Stylingové“ štúdio. Stal sa tak prvým výrobcom áut v Európe s modernou dizajnovou organizáciou a priekopníkom automobilového dizajnu mimo USA. Budovy, štruktúra zamestnancov a vývojová základňa boli podobné dizajnovému štúdiu GM v Detroite v štáte Michigan – v tom čase najväčšiemu vo svojej oblasti. O krátky čas sa Opel stal prvým európskym výrobcom automobilov, ktorý vyvinul a predstavil koncepčné auto: Experimental GT mal svoju premiéru na autosalóne IAA v neďalekom Frankfurte.

Tradícia, ktorá sa vracia

Už začiatkom 60 rokov sústredil Opel množstvo mladých, talentovaných návrhárov, aby rozvíjali svoj talent. Preto mal dobrú základňu a množstvo jeho modelov nieslo pečať priekopníckych, inovatívnych vizionárskych a netradičných foriem a technológií. To sa prenieslo až po súčasnosť, kde sa Opel charakterizuje ako inovatívna. emociálna a silná nemecká značka. Jej posolstvo sa nesie v duchu filozofie: „Sochársky dizajn spojený s nemeckou precíznosťou.“ Dnes možno povedať, že súčasnosť čerpá námety v minulosti a dnešní dizajnéri čerpajú nápady z myšlienok, ktoré priniesli ich predchodcovia. Stretli sme minimálne dvoch takých výnimočných automobilových dizajnérov, ale o tom inokedy.

Nechal som sa zviezť ikonou

A priznávam, že to zvezenie bolo naozaj úžasné. Roky šesťdesiate sa v minulom storočí inšpirovali vo výrobe áut americkým štýlom. Veľké limuzíny s pohodlnými sedadlami, výkonným motorom a automatickou prevodovkou boli jednoducho „in“. Koncept Opel GT sa v tom čase úplne vymykal niečomu podobnému a bolo to ako zjavenie. Prinášal netradičné športové línie, jednoducho nič podobné sa vtedy v Európe (a nielen tam) nenosilo. Vyskúšať si túto ikonu priamo spoza volantu – to je možno viac ako splnený sen. Podarilo sa a treba povedať, že mi neprekážal ani netradične úzky priestor kabíny auta.

Tvar auta, zvuk motora, odozva riadenia, to všetko ma vlastne „posotilo“ o 50 rokov proti prúdu času. Nebyť moderných áut okolo a kvalitných ciest, na ktorých sme sa pohybovali, bol som ochotný uveriť, že cesta v čase existuje. Rozmaznaní úrovňou súčasných áut si neuvedomujeme, že (ešte nedávno) existovali autá, ktoré boli stelesnením športovej esencie v ich rýdzej podobe, kde kúsok odhaleného plechu v interiéri nebol neakceptovateľným „fopá“. Po zhruba 15 kilometroch za volantom vystupujem a triedim si zážitky. Sú natoľko silné, že zabúdam fotiť túto modernú ikonu zo začiatkov éry dizajnového štúdia – „gétéčko“ ide doslova na dračku, z rúk do rúk. Každý ho chce mať, každý po ňom túži. Zážitok na nezaplatenie...

Obývačka na kolesách

Kam ďalej? Čo si vybrať? Zrazu ho vidím: čaká na mňa, nenápadne sa krčí v kúte parkoviska. Akoby ho všetci ohrdli a vsadili na tie najsilnejšie zážitky s ďalšími peknými a zaujímavými autami s bleskom v znaku. Opel Kapitän, Opel Admiral – to boli veľké, už spomenuté „lode v americkom štýle“ z produkcie značky Opel. Ale čo ponúkne a predvedie „malý“ Rekord? Tento pochádza z roku 1967. Takže oslavuje 47 rokov. Nebadať to na ňom. Na pohľad je v perfektnom stave. Láka ma preskúmať ho.

Už prvý, letmý dotyk napovie, že to nebude len tak: masívne, odpružené sedadlá ako kreslá v obývačke zo 60 rokov nemajú opierky hlavy a iba nízke operadlo. Nechýba bezpečnostný pás, ale takmer som sa v ňom zamotal a to si ešte podobné pamätám. Žiadny samonavíjací mechanizmus – dĺžku si upravujem sám. Dotiahnem viac a takmer nemôžem dýchať... Štartujeme. Snažíme sa o to spoločne. Ja aj dvojliter podkapotou. Presnejšie štvorvalec s objemom 1,9 litra. Neviem zistiť, koľko má naozaj odkrútených kilometrov, no jeho odhodlanie rastie a pretaví sa do voľnobehu. Trocha pridávam plyn, motor iba jemne vibruje. Veľký „autobusový“ volant s ultratenkým vencom mi pripadá ako zjavenie v ére dnešných moderných. „Kutáč“ pod volantom (pre menej kreatívnych = radiaca páka) znamená jediné: toto auto má automatickú (trojstupňovú) prevodovku, presúvam teda páku do polohy D a opäť pridávam pridávam plyn...

On ide a dokonca bez problémov

Tie som spôsobil nechtiac autu aj sebe ja sám. Nevšimol som si, že namiesto polohy D som zaradil pozíciu L (low). Ako sa ukázalo, je to vlastne jednotka pre jazdu do kopca, na zlom podklade a podobne. Počas jazdy sa mi nedarí zaradiť normálny režim, preto neriskujem. Musím zastaviť a volím už správne: Rekord prekvapuje ľahkým chodom, razantným prejavom na stlačenie plynu a príjemným ovládaním súčasne. Volantom však neustále musím korigovať aj priamy smer – vidno ako geometria podvozka prekonala od tých čias obrovský vývoj. Gott sei dank! Teda vďaka bohu za tie dnešné autá, ktoré v porovnaní s tým, čo som mohol vyskúšať sú ako moderná navádzaná strela na rozdiel od muškety nabíjanej ešte spredu...

Pokrok, ktorý sa nedá porovnať, ani keď ho zažijete

Účel splnili aj vtedajšie autá. To, že sa súčasné posunuli o míľové kroky vpred, za to môže vývoj technológií a materiálov na jednej strane. Výrazne k tomu prispeli aj dizajnéri, ktorí svoje odvážne nápady a myšlienky postupne pretavili do dnešnej podoby áut zvonka, aj vo vnútri. Vďaka za priestor a možnosti, ktoré im dal napríklad aj Opel, keď pred 50 rokmi vizionársky otvoril „Školu dizajnu“ pod svojim patronátom.