23.02.2016

KOMENTÁR: Na Slovensku je 1 milión „stočených“ áut. Novela zákona s tým nespraví nič

Novelou sa má bojovať proti stáčaniu kilometrov, avšak zákon v tomto znení je bezzubý a zbytočný.

Novela zákona z dielne dua Brixi - Martvoň, ktorá vstupuje do platnosti 1. marca tohto roku (iba náhodou 4 dni pred voľbami) a ktorá si kladie za cieľ zamedziť stáčaniu kilometrov na počítadlách automobilov sa podľa všetkého minie účinku. Ak zostane v tomto znení.

Ako na dnešnej tlačovej konferencii uviedli zástupcovia spoločnosti Cebia a Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, návrh novely zákona venujúci sa tejto problematike je nedotiahnutý. My navyše pridávame, že je prakticky nevymožiteľný a jeho účinnosť zostáva len na teoretickej rovine.

Vznešený cieľ, absurdná cesta

Novela zákona má pôvodne očistiť trh s ojazdenými vozidlami od nečestných predajcov a špekulantov. Docieliť to má tým, že zakazuje zadováženie technických prostriedkov alebo softvéru či ponúkanie služieb smerujúcich k neoprávnenej manipulácii s odometrom ako i ponúkanie stočených automobilov firmami a živnostníkmi. Vynovený zákon má teda postihovať priamo tých, ktorí pretáčajú kilometre a poskytujú s tým súvisiace služby, a nie bežných obyvateľov, ktorí predávajú svoje vozidlo, ale nevedia, že má pretočené kilometre.

Avšak reálny dôsledok prijatého zákona bude taký, že zákon bude postihovať práve majiteľov automobilov so stočenými kilometrami. Dôvodom je fakt, že zákon postihuje firmy a podnikateľov, ktorí by pretočené vozidlá mohli predávať, čím obmedzí možnosť nakladania s majetkom jednej skupiny osôb - majiteľov áut. Preto sa podvody so stočenými autami presunú do oblasti súkromného predaja ojazdených áut medzi ľudí na ulici, teda úplne do šedej zóny kam nesiahajú páky zákonov.

Najdôležitejším bodom je však skutočnosť, že zákon nevymedzuje čo je to automobil so stočenými kilometrami. Nešpecifikuje kto, na základe akých podmienok určí či má automobil stočený odometer (odometer = počítadlo kilometrov), alebo nie. Tým pádom je možné na základe objektívnych skutočností – ako podozrivá história vozidla, záznam programu Autotracer a podobne určiť iba, že vozidlo pravdepodobne má stočené kilometre (zjednodušene "stočený automobil").

Zákon ďalej nerieši čo s „podozrivým“ vozidlom urobiť ani čo urobiť s vlastníkom. Jediné čo robí je, že zakazuje s takýmto vozidlom ďalej obchodovať firmám a živnostníkom. Keďže však nemožno určiť čo je to stočený automobil, celý proces uviazne na mŕtvom bode.

Pár modelových príkladov hovorí za všetko. Predstavte si, že majiteľ osobného vozidla z druhej ruky príde do autorizovaného servisu. Po napojení na diagnostiku servisný technik zistí, že história kilometrového priebehu je zvláštna a že to vyzerá na stočenie kilometrov (počet kilometrov stúpal i klesal). Majiteľ vozidla tak bude oboznámený s tým, že niekto pravdepodobne manipuloval s odometrom jeho vozidla. Autorizovaný servis však nemá čo ďalej urobiť – vydá majiteľovi vozidla certifikát o tom, že jeho automobil je stočený? Nevydá, pretože nemá také právo a nemôže s istotou tvrdiť, čo je to stočené vozidlo a že dané vozidlo zodpovedá charakteru stočeného vozidla.

Majiteľ automobilu tak odíde zo servisu s vedomím, že jeho auto je pravdepodobne stočené a to je všetko. Automobil môže ďalej predať, pravdepodobne ho ale nepredá bazáru, pretože ten bude históriu automobilu preverovať a tiež môže dôjsť k rovnakému záveru – vozidlo je pravdepodobne stočené a radšej ho bazárnik nekúpi. Automobil tak môže predať kamarátovi, či niekomu inému.

Pritom zákon vymedzuje, že firma, alebo živnostník automobil so stočenými kilometrami nesmie predávať, inak mu SOI môže udeliť pokutu od 5 do 50-tisíc eur. Na základe čoho však túto pokutu Slovenská obchodná inšpekcia udelí? Neudelí, pretože nemá ako určiť, že vozidlo je na 100 % stočené. Jediné čo môže, je obrátiť sa na súd.

To platí aj v prípade, že majiteľ vozidla zistí, že jeho auto má stočené kilometre. Môže sa jedine obrátiť na súd so žalobou na toho, kto mu dané vozidlo predal. Bude na súde dokázať, že predchádzajúci majiteľ automobilu upravil reálny kilometrový nájazd.

A teraz otázka. Podarí sa aspoň raz na súde dokázať, že ide o stočený automobil bez toho, aby sa daný človek, či podnikateľský subjekt priznal? A kto sa dobrovoľne prizná k zločinu/priestupku, ak z neho nie je usvedčiteľný? Iste, môže sa podariť dokázať manipuláciu s odometrom na základe relevantných údajov z histórie vozidla...

Lenže, čo sú to relevantné údaje?

Na základe akých údajov možno hodnotiť, že prišlo k manipulácii s odometrom a hlavne dokázať niekomu, že s ním manipuloval? Že budú uňho nájdené prostriedky umožňujúce túto manipuláciu, a že nebude k manipulácii autorizovaný? Áno, v takom prípade mu dokážete, že vlastní prostriedky umožňujúce manipuláciu a že k manipulácii nie je autorizovaný. Dokážete však, že s údajmi manipuloval – teda zistíte kedy sa do systému automobilu pripojil a kedy zaviedol zmenu a že to bol naozaj on? V súčasnosti je to nepredstaviteľné – automobil by musel zaznamenávať všetky vstupy do systému i činnosť a tiež by musel existovať elektronický podpis – teda autorizácia toho, kto do systému vstupoval s jeho elektronickou nezameniteľnou pečaťou.

Problém je, že relevantné údaje v súčasnosti v Európe neexistujú, respektíve sa plnohodnotne nezaznamenávajú a nevyužívajú. Mohli by sme sa spoľahnúť na STK. Ak vylúčime fakt, že pri zadávaní informácií do systému môže technik na STK urobiť chybu a tým vytvoriť podozrenie, že ide o stočené auto, zostanú nám tieto údaje: Nový automobil prejde prvýkrát technickou kontrolou po 4-roch rokoch, následne každé dva roky. Po piatich až šiestich rokoch od prvej registrácie má teda vo svojej histórii dva relevantné údaje o kilometrovom priebehu. Dá sa na ich základe s istotou určiť, či bolo s odometrom manipulované? Nedá.

(Typickým príkladom je firemné vozidlo, ktoré má napríklad určený maximálny počet kilometrov za rok, či obmedzený výjazd do zahraničia - používateľ vozidla však potrebuje a chce najazdiť viac - ako sa vyhne pokute? Nuž "zatají" svoj výjazd napríklad do Chorvátska tým, že dá autu vymazať tých pár tisíc km, čo za týždeň urobil. Dokáže záznam STK, že sa s nájazdom manipulovalo? A takto môže "zmierňovať" svoje používanie opakovane nespočetne veľa krát.)

Riešením by bola jednotná databáza histórie vozidiel pre celú Európu, kam by sa ukladali všetky údaje získané ako pri štandardných servisných prehliadkach, pri zvolávacích akciách, pri opravách vozidla i pri STK. Takto by bolo možné dopracovať sa k histórii vozidla, ktorá by aj napriek prítomnosti ľudského faktora (chyba pri zapisovaní údajov) mohla pôsobiť ako relevantná. Stále je však otázne, či by takáto história mohla byť považovaná za jednoznačné preukázanie, že ide o automobil so stočenými alebo reálnymi kilometrami – stále by to bolo na dokazovaní na súde.

Takáto jednotná databáza neexistuje a ani sa v dohľadnej dobe nezrealizuje. Preto bude pre podvodníkov stále extrémne jednoduché získať automobil v zahraničí, stočiť mu kilometre, individuálne ho doviesť na Slovensko, kde automobil bez problémov prejde kontrolou originality (lebo sa kontrola nemá na aké údaje obrátiť) a tu ho (súkromne) predať. To platí aj o predaji na Slovensku, keďže ani tu neexistuje jednotná databáza a nie je ani vymedzené, čo sú to relevantné údaje a hlavne – čo je to stočenie kilometrov a automobil so stočeným odometrom.

Čo z toho plynie?

Opäť sa budeme baviť o tom, čo z toho plynie v teoretickej rovine a čo v realite. Navyše si uvedomíme, že celý problém bude naďalej a možno ešte viac stáť nie na zákonnom základe, ale na etike a na tom, čo by bolo správne a čo je jednoduché a výnosné.

Majiteľ jazdeného automobilu, ktorý po kúpe automobilu zistí, že jeho automobil má PRAVDEPODOBNE stočené kilometre, môže so svojim automobilom bez problémov ďalej narábať a aj ho predávať – ako bazáru, tak i súkromným osobám.

Nikto nemôže k jeho autu nalepiť znamenie, že ide o reálne stočené auto. Môže ho predať súkromnej osobe, i cez inzertný portál. Zákon sa síce snaží zamedziť inzerovaniu takýchto vozidiel – inzertný portál by podľa zákona mohol byť za uverejnenie inzerátu so stočeným automobilom sankcionovaný, keďže však nemožno určiť, že ide o stočený automobil (lebo to zákon nevymedzuje), zostáva to v teoretickej rovine a rovine prípadného dokazovania na súde – ako dokážete inzertnému portálu, že sa na jeho stránkach objavilo auto so stočenými kilometrami s jeho vedomím? Ako dokážete úmysel portálu? Nijak, inzertnému portálu stačí vyrobiť „podmienky“ v ktorých dá od údajov uvádzaných inzerentom ruky preč a podobne.

A čo predaj stočených áut bazármi? Nuž, to konkrétne závisí od podmienok pri kúpe a predaji, a teda od formy kúpno-predajnej zmluvy. Bazárnik môže z preventívneho hľadiska uprednostňovať automobily s bezproblémovou históriou – čo negarantuje, že sa nemanipulovalo s priebehom kilometrov. Ak teda budete chcieť do bazáru predať auto, ktoré bude mať napr. v programe Autotracer od Cebie podozrivé záznamy, bazár môže odkup auta odmietnuť (lebo sa bude báť nákladov spojených so súdnym sporom) a vy tak budete môcť auto alebo predať súkromne, alebo budete mať nepredajné auto (ak by každý záujemca našiel tie isté údaje v histórii vozidla). To, že tie údaje môžu byť zapísané len omylom je váš problém a vy sa môžete vydať na cestu dokazovania, že v histórii je omyl – opäť na súde, prinajlepšom v servise, kde vadný záznam vykonali.

Ak ale automobil bude mať bezproblémovú históriu – teda bude mať alebo málo záznamov – čo je väčšina prípadov, alebo bude mať pravidelne stáčané kilometre so zachovaním rastúceho trendu – napr. pri firemných autách, bazár auto môže odkúpiť bez ohľadu na to, či je stočené, alebo nie. Jednoducho mu ponúkanie stočeného auta nikto nedokáže a môže sa tak úmyselne i neúmyselne skryť za formulku kúpy v dobrej viere. Nemusí kúpno-predajnou zmluvou garantovať najazdené kilometre a tým sa vystavovať riziku sankcionovania.

Čo ak zistím, že mám pravdepodobne stočené vozidlo a chcem, aby odometer zobrazoval reálnu hodnotu, alebo hodnotu blízku realite? Nuž môžete zájsť za výrobcom, prípade za niekým s oprávnením, kto na základe odhadu danú históriu upraví, alebo to môžete urobiť sami doma na počítači za pár sekúnd, alebo to nechať na „kamošovi“ (úprava stavu odometra je extrémne jednoduchá, stačí konektor a vhodný softvér/hardvér). Lenže kto dobrovoľne prizná, že má doma auto, ktoré má o možno 100-tisíc km viac než píše odometer? Pripraví sa niekto dobrovoľne o peniaze pri predaji vozidla ďalej? Bude sa s tým unúvať? Určite sa takí nájdu – dobráci od kosti, ale to je opäť na osobnej etike a nemá to pre trh žiaden význam.

Výsledok tejto nepodarenej, ba priam deravej novely je taký, že sa v praxi nič nedeje a „biznis“ s autami so stočenými kilometrami pôjde ďalej – každý kto bude chcieť stočiť kilometre, ich stočí, iba si dá pozor na pár detailov a každý kto bude chcieť predať auto so stočenými kilometrami to bude môcť urobiť, iba si bude musieť dať pozor na pár detailov, ktoré ľahko obíde.

Teoreticky by sa mohlo niekde niekomu niečo podariť a možno niekto niekedy za pár rokov ťahania po súdoch na základe tejto novely niečo s vypätím všetkých síl a veľkých zdrojov dokáže. Teoreticky. Reálne je táto predstava len na smiech a že sa smeje mnoho podvodníkov nemusíme pripomínať.

Je však možné, že sa nájdu predajcovia, ktorí autá so stočenými kilometrami vykupovať a následne predávať nebudú. Tí to však s veľkou pravdepodobnosťou nerobili ani doteraz (nie úmyselne). Ako si teda zákazník bude môcť byť istý tým, že jeho predajca kilometre nestáča? Tak ako doteraz - nijak. Môže v to veriť.

Dôsledkom tejto novely je akurát to, že si viacero ľudí bude myslieť, že už stočené kilometre nie sú problém, lebo je na to zákon, a tak sa podvodníkom bude dariť možno ešte lepšie než predtým.

Výsledkom je však aj to, že novela začína platiť od 1. marca, čo je úplnou náhodou 4 dni pred voľbami. Štát sa stará, na tabuli si môžeme odškrtnúť ďalšiu fajočku. Super!

Mimochodom, že je biznis so stočenými kilometrami skutočne obrovským biznisom dokazujú údaje odhadované Cebiou, špecialistom na túto problematiku. Na Slovensku sa totiž ročne podľa odhadu Cebie predá 180-tisíc jazdených vozdiel, z toho je minimálne 40 % z nich so stočenými kilometrami. Priemerný zárobok podvodníka je pri predaji auta s umelo zníženým nájazdom 700 eur. Z toho vychádza, že ročne sa takto obohatia podvodníci o 50 miliónov eur. I keď môžeme o presnosti odhadu pochybovať, ako i otom, že každé z predaných áut je predávané podvodníkom, obraz o trhu je jasný – stáčanie kilometrov sa jednoducho oplatí a keďže sa tým bez chrbtovej kosti u nás veľmi darí, nikto to nezastaví.

Cebia i IDH odporúčajú zrušenie tejto novelizácie – čo je i podľa nás ideálne riešenie. V horšom prípade odporúčajú tzv. generálny pardon, či výraznú úpravu zákona. Viac o pohľade Cebie a idh zistíte v tomto článku.

Áno, so stočenými kilometrami treba bojovať, avšak nie unáhlene novelou zákona, ktorá v konečnom dôsledku nič nemení. Okrem vymožiteľnej legislatívy treba tiež jednotnú databázu histórie vozidiel a keď nie na európskej, aspoň na slovenskej urovni. Keď nič iné, zaručí vlastná centrálna databáza aspoň to, že vozidlá prevádzkované na Slovensku nebude také ľahké stočiť. 

Ján Hargaš
ZDROJ: údaje od Cebia, IDH

Komentáre k článku


© Copyright 2016 Zoznam s.r.o. Všetky práva vyhradené. Napíšte nám Kontakt na redakciu.
Obsah on-line magazínu www.podkapotou.sk je chránený autorských zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupnenie obsahu alebo jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu redakcie zakázané.